Dnes mám jednu z tých nálad, kedy človek len pozerá tupo z okna. Akoby som na našej záhrade mohla nájsť odpoveď na riešenie niektorých situácií. Rozmýšľam čo presne je zle a prečo je tento svet a šťastný život tak ťažko dosiahnuteľnou kombináciou. Som typ človeka, ktorému takúto pochmúrnu náladu dokáže vykompenzovať šálka dobrej kávy, ale aj to je len dočasné riešenie. Momentálne mám skrátka náladu na bode mrazu. A to som včera sama sebe sľúbila, že prestanem brať život a hlavne seba tak vážne a rozhodla som sa byť šťastná každý deň a za každých okolností. Zo všetkých síl sa snažím dodržať kódex optimistov a presviedčať samú seba, že je to súčasťou scenára a všetko bude ako má byť- každá búrka prehrmí a na konci víťazoslávne vyjde obrovské, hrejivé slnko. Dočítala som sa, že šťastie je vecou nastavenia mysle. Chceš byť šťastný? Buď! Okej, okej. Som! Mám milujúceho priateľa, rodinu, prácu, priateľov, dokonca niekoľko splnených snov. Mám stopäť dôvodov streliť šampanské a usmievať sa. To dobré stále prevyšuje nad tým zlým. Ale čo s tým keď niekedy jednoducho cítim opak? A často ani presne neviem z čoho to plynie.
Toto sme celé my ženy. Bez výnimky fungujeme tak, že sme občas nešťastné aj keď naoko máme všetko. A muži to nechápu. A ja sa im ani nečudujem.
Niekedy si vravím, že by som chcela byť ako muži. Aspoň z polovice tak hormonálne vyvážená, viete čo myslím. V tomto to majú určite jednoduchšie. Niekedy sú takí racionálni až ma to dokáže vytočiť do vývrtky. Ako keď sa napríklad niečo vo vás zlomí a vy ste- a vlastne aj potrebujete byť chvíľu smutná a potom príde on a svojimi plytkými ale zato pekelne rozumnými argumentami vám len tak v podstate zoberie právo sa hnevať alebo smútiť. Vtedy si už trochu pripadáte ako hlupaňa- teda ešte viac ako predtým a on sa čuduje, že ste vyletela aj na neho- neprávom a znovu úplne bezdôvodne. Rozumné rady skrátka nezaberajú ihneď. Niekedy všetko čo je treba, je dať žene chápavým pohľadom (je naozaj úplne jedno či to muž naozaj chápe alebo vôbec nie) najavo, že všetko určite bude dobré a vy ste tu pre ňu vždy. Keby čosi aj keby nič.Dopriať jej tú maličkú chvíľku sebatrýznenia a potom ju vziať do kina na nejakú dobrú komédiu. Áno, takto jednoduché to je a nemusíte ani plytvať slovami :-)
Príroda to bohužial zariadila tak, že žena má emocionálny život ako na húsenkovej dráhe a jej poslaním pre muža okrem zachovania rodu je aj zdvíhať mu tep. A vy nás na oplátku držíte pri zemi.
- Ďakujeme:-)