Dlhšiu dobu som hľadala dôvod, nápad, tému o ktorej budem pravidelne písavať. Okrem toho, že odhodlať sa a vôbec začať je pri akejkoľvek aktivite to najťažšie, tak ukrýva celú podstatu veci. Ak nad niečím priveľa rozmýšľate, ale nič z toho nepretavíte z „pomyselnej“ úrovne do reality, celé rozmýšľanie je zbytočné. Múdry človek vie, že zbytočné veci sú tie, čo nemajú zmysel. Logicky teda robiť niečo, čo nemá zmysel je hlúpe.
V tomto ohľade som zmúdrela a rozhodla som sa tie veci o ktorých som si plánovala, že ako školonepovinná budem vo svojom voľnom čase robiť, splním.
Týmto pondelkom som vhupla do druhého pracovného týždňa (pracovného v plnom slova zmysle). V pondelok 1.júna bol "Medzinárodný deň detí". Napriek tomu, že som ako po všetky roky predtým dostala čokoládky, tohtoročný mal pre mňa paradoxne presne opačnú symboliku. Po vysokej škole- „sladkom živote študenta“ , „bezstarostnom sne neplatiča lístkov za vlak“, „vlastníka zliav od výmyslu sveta“ sa takmer bez varovania dostávam do „krutej reality“ ku skupine zamestnaných „daňových poplatníkov“, ktorí si musia strážiť dni dovolenky- dokonca zo zákona na žiadnu zatiaľ nemám nárok :-D - a čas na kávu doobeda ešte v pyžame (ako to zbožňujem) sa stal totálnou utópiou. Ak si teraz hovoríte, že som pravdepodobne rozmaznaná, asi máte tak trochu pravdu. Ešte stále si okolo seba všímam ponuky na brigádnické činnosti a pristihnem sa ako v mysli kalkulujem čo by sa vyplatilo, ak by som ešte bola denný študent. AK...
Pre mňa tento zlomový bod, ktorý prísť aj tak musel (a za ktorý som ale samozrejme vďačná) znamená hlavne vyššiu mieru slobody a zodpovednosti za svoj život. Pre moju maminu to znamená rok bez pečiva, sacharidov a alkoholu (áno aj pivo a víno sa radí to tejto kategórie), plus minimálne 20 minút cvičenia denne.
Ja navyše štartujem tento pravidelno- nepravidelný blog o ... o čomkoľvek čo stojí za spomenutie a vyzdieľanie. Nepokladám za dôležité dávať si tématické limity- skôr naopak. Tie najlepšie príspevky píše sám život, poprípade zádumčivá chvíľa strávená osamote (alebo s 2-ma dcl vína. max. :-P )
Každý v živote prešiel zopár začiatkov. Tie najvzácnejšie sú také, ktoré si môžeme sami vybrať. Čokoládky som doniesla kolegom v práci a rozhodne sa plánujem pozerať dopredu, aby mi malo byť za čím smutno aj keď prídem do dôchodku:-)
Tak na odhodlanie, na všetky nové začiatky a vyplnené ciele! - Nemusí byť ani Nový rok! ;-)
